Publication Details

Abstract

V celej Heideggerovej tvorbe predstavuje recepcia dejín filozofie dominantný rozmer jeho filozofického učenia. Autor štúdie sa zamýšľa nad problémom, či Heidegger mohol úspešne zavŕšiť dokončenie svojho diela Bytie a čas ako ho pôvodne ohlásil pri prvom vydaní . Zisťuje, že nenaplnenie pôvodných zámerov k druhej nenapísanej časti práce nebolo vôbec náhodným dôsledkom. Hľadanie odpovede na otázku bytia v druhej polovici práce Bytie a čas sústredením sa na filozofické učenia Kanta, Descarta a Aristotela nemohlo priniesť očakávané výsledky, preto sa Heidegger po obrate sústredil najmä na recepciu chápania bytia v diele Hegela, Leibniza, Herakleita a Parmenida. V tejto súvislosti autor zisťuje, že ani táto vážna zmena základnej orientácie na dejiny filozofie nemohla byť úspešne zavŕšená hlavným problémom Heideggerovej filozofie – premyslieť bytie bez jestvujúcna a tak prejsť od metafyziky jestvujúcna k metafyzike Bytia.